Kniha kratších i rozsiahlejších básní moderného štýlu pojednávajúca hlavne o každodenných starostiach dneštného sveta a dneštného človeka. Feldek ironizuje a napáda dneštnú postmodernú spoločnosť a svojím sposobom ho paroduje. Snaží sa o vykreslenie situácie pomocou básnického videnia a poučuje čitateľa o tých pravých hodnotách...
Narodil sa 9. októbra 1936 v Žiline. Študoval slovenčinu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. Roku 1958 ho prepustili a tak od roku 1959 pracoval ako pomocný robotník v tlačiarni, v rokoch 1960-1961 ako redaktor závodného časopisu Tesla Orava v Nižnej nad Oravou. V rokoch 1961-1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní. V rokoch 1973-1986 pracoval ako vedúci redaktor oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1986-1989 bol znovu spisovateľom v slobodnom povolaní. V novembri 1989 bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu a od novembra 1989 do mája 1990 pôsobil v jeho koordinačnom centre. Od mája 1990 do konca roku 1990 viedol týždenník Ahoj, Európa, vychádzajúci ako príloha denníka Verejnosť. Od roku 1991 žije v Prahe ako spisovateľ v slobodnom povolaní.
Ľ. Feldek je majster všetkých literárnych žánrov. Do literatúry vstúpil ako stredoškolák. V čase štúdií v Bratislave vytvoril so Stachom, Mihalkovičom, Ondrušom a Šimonovičom Trnavskú skupinu, ktorá do vtedajšej schematickej poézie priniesla zmyslovú konkrétnosť, metaforu a experiment. Aj v tvorbe pre deti priniesol nový spôsob do vtedajšej tradičnej, moralizátorskej poézie (Hra pre tvoje modré oči , 1959). Vydal básnické zbierky Jediný slaný domov (1961), Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980), Slovák na Mesiaci (1986), Plakať je krásne (1990) a výber z poézie Usmiaty otec (1991).
Napísal tieto divadelné hry: Metafora (1977), Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), Utekajte, slečna Nituš (1986), Umenie neodísť (1988), Skúška (1988), Smrť v ružovom (1995) a Teta-neteta (1995). Je autorom filmového scenára k filmu Perinbaba (1984).
Vyšli mu aj prózy Van Stiphout (1980), Svet je aj inde (v spolupráci s manželkou Oľgou, 1998), napísal eseje Z reči do reči (1977), Homo scribens (1982).
Z kníh a hier pre deti najväčšmi zaujali: Hlava, ktorú som mal vtedy (1967), O hluchej babke a vnúčikovi Zlatúšikovi (1967), Zelené jelene (1968), Modrá kniha rozprávok (1974), Na motýlích krídlach (1977), 5 x Botafogo (1977), Zelená kniha rozprávok (1983), Perinbaba (1987).
Neodmysliteľnou súčasťou Feldekových aktivít je jeho bohatá prekladateľská činnosť.
Briefly about author
Feldek together with J. Stacho, J. Mihalkovia, J. Ondruš and J. Šimonovič prepared an issue of the journal Mladá tvorba (1958) where for the first time these poets were introduced as a group presenting an integrated artistic programme covering the fields of poetry, artistic translation, and children`s literature. Literary science has since dubbed this group as the "Trnava Group" or the concretists or the neopoetists. Feldek was the dominant figure in this generation of artists. His poetry, prose, literature for children and drama remained faithful to alternative principles whose main source of inspiration was Czech poetism and in particular the poetry of V. Nezval. Opposing the one-dimensional schematic literature of the first half of the 1950`s he wrote poetry "for all five senses", constructed upon uncommon sensitivity to world perception, emphasis on feeling, concreteness, imagery, fantasy and intimacy. It is poetry dominated by metaphorical principles based on "friction of the borders of distant levels and their sudden proximity. Association." A variation and addition to the basic themes and motifs in Feldek`s poetry are his books written for children. Here there is a special principle of dialogue between adults and children. The only book of prose for adults is his novel Van Stiphout in which he combines the convention of the picaresque novel with his own experience as an editor of a works magazine in Nižná. He also incorporates his interpretation of the stories of Ostap Bender by Ilf and Petrov. This novel parodies in a unique way the Slovak industrial literature of the first half of the 1950`s. Van Stiphout together with Notes on the Epos mark a break in Feldek`s work. From the authenticity of the poetic subject`s private life Feldek moves towards an authenticity based on revealing "the intimacy" of the external world and its historical uniqueness. This is why he parodies the basic principles of the totalitarian regime (Van Stiphout, A Slovak on the Moon, Homo Scribens , the plays The Art of Not Leaving and The Test ) and why he enters into its ultimate civic destruction.
以下为对购买帮助不大的评价